Narodenie: okolo roku 292, Rím, Taliansko;
Smrť: 21. január 304 (asi 12 ročná), Rím, Taliansko;
Sviatok: 21. január
Životopis: Umučená bola počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Podľa legiend sa do nej zamiloval syn rímskeho prefekta Symfronius, no ona ho odmietla. Keď sa jeho otec dozvedel, že je kresťanka, dal jej ultimátum – buď sa zriekne Krista a stane sa manželkou jeho syna alebo ju dá odviesť do pohanského chrámu medzi panny-vestálky, alebo do domu hanby. Ona odmietla syna, ako aj obetu pohanským bohom, a preto ju odviedli do domu nemravností. Tam Agnesu od zneuctenia uchránil anjel. Keď to Symfronius videl, prenechal prípad sudcovi Aspasiovi, ktorý Agnesu rozkázal za živa upáliť. Plamene sa však rozdvojili okolo nej a neublížili jej. Rozhnevaný sudca kázal katovi, aby jej sťal hlavu. Agnesa prehovorila: „Už to je krivda voči Snúbencovi, čakať, že sa niekomu zapáčim. Chcem patriť tomu, ktorý si ma prvý vyvolil. Na čo čakáš, kat? Nech zahynie telo, ktoré možno milovať očami, čo ja nechcem“. Po dlhom váhaní tak kat urobil. Agnesini rodičia pochovali mŕtve telo svojej dcéry v katakombách, ktoré sa dnes volajú Katakomby sv. Agnesy na Via Nomentana v Ríme. Podľa legendy sa im raz zjavila ich dcéra s baránkom v náručí a oznámila im, že je v nebi. Na pamiatku tohto videnia sa každý rok na jej sviatok žehnajú v Ríme dva baránky, ktorých vlna sa používa na zhotovenie pálií pre nových arcibiskupov Cirkvi.
Pomoc: pri zachovaní čistoty; patrónka panien, záhradníkov a detí
„Nevie ešte, čo je smrť a už je pripravená. Ešte nepodlieha trestu a už je zrelá pre víťazstvo. Neschopná bojovať, schopná víťaziť. Stala sa vynikajúcou učiteľkou čností, hoci vek na to ešte nemala. Nevesta sa tak neponáhľa na svadobné lôžko, s akou radosťou sa táto panna ponáhľa na miesto popravy s hlavou ovenčenou nie natočenými vlasmi, ale Kristom, ovenčená nie kvetmi, ale čnosťami.“ (sv. Augustín)
